Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Dianie na oblohe od 6.3.2017 do 19.3.2017

Dátum: 06.03.2017
Autor: Podduklianske osvetové stredisko
Dianie na oblohe od 6.3.2017 do 19.3.2017
čo je nové v astronómii a kozmonautike

Z večernej oblohy sa nám pomaly stráca Venuša a Urán. Planétu Mars môžeme večer sledovať tesne nad západným obzorom. Po západe Marsu sa nám na oblohe ukazuje Jupiter, no tento bude nad východným obzorom a postupne na nočnej oblohe stúpa. Po polnoci sa na oblohu dostáva aj planéta Saturn. Mesiac bude 12. marca v splne. Slnko je dlhodobo v nízkej aktivite.

NASA chce hľadať život na Európe

NASA v uplynulých dňoch zverejnila návrh misie, ktorej cieľom bude pristátie na Jupiterovom mesiaci Európa a následne hľadanie života. Jupiterov mesiac Európa sa momentálne považuje ako najnádejnejšie miesto v našej slnečnej sústave, kde by sa mohol vyskytovať život. Predpokladá sa, že pod ľadovým povrchom tohto mesiaca sa asi v hĺbke dvadsaťpäť kilometrov nachádza oceán, ktorý môže byť hlboký aj sto kilometrov. Z tohto dôvodu sa americký kongres koncom roka 2015 rozhodol poveriť NASA prípravou misie, ktorá by pristála na Európe a následne vykonala odber vzoriek, ktoré by potvrdili, alebo vyvrátili prítomnosť prvkov potrebných pre vznik života. Hlavným cieľom misie bude priamo nájsť súčasný alebo minulý život na tomto mesiaci. Nebude však skúmať priamo v hlbokom oceáne, ale iba na povrchu a to v miestach, kde v nedávnej minulosti prišlo ku kontaktu oceánu s povrchom mesiaca a to napríklad v podobe gejzírov. Druhým cieľom misie bude študovať prípadnú obývateľnosť a tretím študovať povrch mesiaca a získavať informácie pre ďalšie misie na tento mesiac. Podľa doteraz spracovaného návrhu by mohla misia odštartovať v rokoch 2024 až 2025 a na obežnú dráhu Jupitera by sa sonda mohla dostať v roku 2029. S pristátím na Európe sa počíta v roku 2031 a mal by sa použiť mechanizmus podobný ako pri pristátí Curiosity. Modul by sa mal spustiť na lanách z časti lode s tryskami, ktorá následné odletí do strany. Modul by mal na povrchu Európy pracovať minimálne 20 dní a výsledky by mal odoslať na Zem pomocou sondy, ktorá bude obiehať okolo mesiaca a ktorá priletí spolu s modulom. Misia by mala byť v histórii iba druhou misiou, ktorá je zameraná priamo na hľadanie života mimo našej Zeme. Prvou takouto misiou bola Viking, ktorá hľadala život na Marse. Doteraz na tomto Jupiterovom mesiaci dokonca nepristála ani jedna sonda a väčšinu poznatkov o ňom máme zo sondy Galileo, ktorá obiehala Európu v rokoch 1995 až 2003. Celá táto misia je však ešte len v štádiu návrhu a kedy by sa mohla uskutočniť nie je ešte známe.

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.