Dianie na oblohe od 20.2.2017 do 5.3.2017 Prečítať

Na večernej oblohe môžeme sledovať kosáčik veľmi jasnej Venuše a naľavo od nej načervenalý Mars. V ich blízkosti môžeme vyhľadať aj planétu Urán, no na jeho vyhľadanie je potrebný ďalekohľad, keďže planéta je za hranicou viditeľnosti voľným okom. Všetky tieto planéty sa nachádzajú na juhozápade. Jupiter môžeme vyhľadať už pred polnocou ako veľmi jasný objekt v Panne blízko veľmi jasnej hviezdy Spica. Ráno nie veľmi vysoko nad juhovýchodom môžeme vyhľadať aj Saturn. Slnko je dlhodobo v nízkej aktivite a tak na jeho povrchu môžeme sledovať len veľmi málo škvŕn. Mesiac sa 26. februára dostane do novu, čo opäť sľubuje dobré podmienky pre sledovanie DSO. Kométa 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková nás bohužiaľ sklamala, keďže nebola taká nápadná ako sa čakalo, no napriek tomu sa ju môžeme pokúsiť vyhľadať. Okrem spomínanej kométy sa môžeme pokúsiť na večernej oblohe vyhľadať aj kométy C/2015 V2 (Johnson) a 2P/Encke. Obe by sa v tomto období mohli mať jasnosť okolo 10 mag., no mali by zjasňovať.

Navigačný systém Galileo už funguje

15. decembra 2016 bol do čiastočnej prevádzky uvedený európsky navigačný systém Galileo. Svoje meno dostal po významnom talianskom vedcovi Galileovi, ktorý sa okrem iného zaoberal aj problematikou námornej navigácie. V plnej prevádzke v roku 2020 by mal tento systém pozostávať z tridsiatich družíc. Tieto družice budú obiehať našu Zem vo výške približne 23 000 km so sklonom 56° k zemskému rovníku v troch rovinách. V každej rovine bude deväť operačných druží a ďalšie tri, po jednej v každej rovine, budú tvoriť zálohu, aby pri technickom výpadku jednej z družíc bol systém okamžite plne funkčný. V prípade navigačného systému Galileo ide o presnejšiu a výkonnejšiu obdobu amerického GPS a Ruského GLONASS-u, s tým rozdielom, že systémy GPS a GLONASS sú prevádzkované armádami daných krajín a tak poskytované údaje môžu byť z politických či ekonomických dôvodov skresľované alebo aj úplne zablokované pre civilné obyvateľstvo. Galileo bude v spojení s GPS poskytovať bezplatné služby ako sú napríklad presnejšia navigácia, bude nápomocný pri záchranných a pátracích akciách, umožní lepšiu synchronizáciu kritických infraštruktúr a pod. Oproti ostatným systémom má byť oveľa presnejší (jeden až dva metre) a to vďaka použitým vodíkovým hodinám, ktoré sú štvornásobne presnejšie ako doposiaľ používane rubídiové. Galileo bude oproti doposiaľ používaným systémom aktívny, čo umožní signál nielen vysielať, ale aj prijímať. To sa využije najmä pri pátracích akciách, keď objekt po ktorom sa pátra dostane informáciu, že pomoc je už na ceste. Systém Galileo bude vysielať päť druhov signálov a to: zdarma – využívaný najmä ako navigácia pre šoférov, kódovaný – využívaný najmä na komerčné účely napríklad na zameriavanie pozemkov, certifikovaný – využívaný na navigáciu lietadiel a lodí, šifrovaný – pre špecifické organizácie ako sú vlády a pod. a signál pre pátracie a záchranné akcie.